Hlavná stránka      |      Fotogaléria      |      Napísali o nás      |      Kontakt

Copyright © 2017 mramor-c.sk. Všetky práva vyhradené.

MRAMOR CSÖGLEI, spol. s r. o.
Tomášikova 10
821 03 Bratislava 2

Hlavná stránka      |      Fotogaléria      |      Napísali o nás      |      Kontakt

Tel: 02/436 42 004
Fax: 02/436 42 005

IČO: 36 233 374

E-mail:
mramorc@mramor-c.sk

Firma je zapísaná v Obchodný register: MRAMOR CSÖGLEI, s.r.o.  je zapísaná v OR Okresného súdu Bratislava I v odd. Sro vo vložke číslo 30865/B

Výroba a rekonštrukcie pomníkov, dosekávanie a zlatenie písma,
dlažby, obklady, parapety, schody, pultové dosky
všetko z prírodného kameňa

časopis Život č. 43/2004 vydaný dňa 25. 10. 2004

Zaujímaná dynastia
Csögleiovci vyrobili pomníky pre Dubčeka, Pašeka či Dubovského

Slávni v kameni

Stoštyridsať rokov sa rodina Csögleiovcov živí kamenárstvom. Vandrujúci remeselníci zapustili korene na Slovensku, kde ovplyvňujú architektúru cintorínov, spolupracujú s umeleckou elitou a netúžia brať štátne milióny.

S blížiacim sa termínom Dušičiek rodinný podnik Csögleiovcov dostáva zabrať. Zákazky sa kopia už od leta a mnohé musia odmietnuť. "Nemáme na náhrobných kameňoch logo, náš rukopis je však ľuďom známy," hovorí Jozef Csöglei (66) z Bratislavy o práci, ktorá jeho rodinu živí už tretie storočie.

Pieta v kameni

Jeden z najznámejších výtvorov firmy je pomník Alexandra Dubčeka z fínskej žuly balmoral na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie. "Sme hrdí aj na ďalšie pomníky, ktoré sme kamenársky opracovali," dodáva pán Csöglei. Prácou v kameni si uctili pamiatku Margity Figuli a Vincenta Hložníka, ale aj Dušana Pašeka či Petra Dubovského a tohto roku vyrobili kamenné podstavce na posmrtnú bustu režiséra Pavla Haspru. "Pomníky sme už robili aj do Budapešti či Viedne," spomína. Stretáva sa aj s požiadavkami, ako sú pomníky v nadživotnej veľkosti, ako však tvrdí, pomník netreba prezdobiť. "Pieta je v samom kameni," dodáva.

Dobytie Ameriky

"Okrem pomníkov robíme aj domovú architektúru. Veľa ľudí si dnes stavia luxusné vily, chcú mramorové podlahy do izieb, kamennú dlažbu, schody a chodníky na dvore či v záhrade," hovorí šéf kamenárskej rodiny. Klienti sú obyčajní ľudia, umelci, podnikatelia, ale aj politici. Ak voľakedy kamenári museli vandrovať za prácou, dnes práca sama prichádza za nimi. "Svojou kvalitou sme sa presadili na americkom trhu, kam vďaka podnikateľovi pôvodom zo Slovenska dodávame mramorové dosky na kuchynské linky," vysvetľuje Jozef Csöglei. Každý mesiac putuje loďou kontajner s mramorovými doskami do Denveru. Črtá sa nový trh na Floride a možno aj vo Filadelfii. Dobré meno otvára dvere ďalším možnostiam. "Nedávno nás oslovila brazílska firma, či by sme neopracúvali ich mramor a po- tom vyvážali hotové výrobky do Švajčiarska," hovorí s hrdosťou.

"Mramorová" rodina

"Vo firme máme päťdesiat zamestnancov, z nich je dvanásť Csögle- iovcov," približuje podnik generálny riaditeľ. Jeho starší brat Ján (68) je umelcom, ktorý má na starosti gravírovanie písma, Štefan (62) je odborník na jemné práce, najmä na spracúvanie bronzu, najmladší Juraj (46), z bratov fyzicky najmocnejší, je hlavným majstrom v dielni v Šamoríne. V tradícii pokračuje už šiesta generácia Csögleiovcov, keď Jozefov syn Ivan robí šéfa odbytu a Jánov syn Ľuboš šéfuje výrobe v šamorínskej dielni. Ostatní z rodiny, najmä sestry a nevesta, pracujú na odbyte. Jozefova dcéra Zuzana dnes svoje umelecké sklony pretavuje do úžitkových a dekoračných predmetov zo žuly a mramoru. Mala už dve autorské výstavy.

"Rodinná organizácia podniku mi všade v Taliansku otvára dvere. Tam si rodinu vážia. Vďaka tomuto imidžu ma už prijal nejeden senior talianskej firmy, možno milionár, ale bola mu sympatická naša snaha pokračovať v tradícii predkov," tvrdí pán Csöglei.

Tradíciu rodiny založil prapradedko, ktorý sa už v roku 1860 trápil v lome. "Pôvodne sme sa volali Šmidovci, ale podľa rodinnej povesti sa traduje, že jeden z mojich predkov v pohnutých časoch druhej polovice 19. storočia, keď reštauroval sochy na zámku maďarského grófa, mal pre meno problémy, a tak gróf, aby neprišiel o kvalitného remeselníka, vymyslel mu nové meno. Znie síce maďarsky, ale Csöglei v maďarčine nič neznamená," vysvetľuje šéf firmy. Rodina má aj svoju tragédiu, keď pradedovho brata zabil vrták, keď odstraňoval nevybuchnutú dynamitovú nálož. Predkovia dnešných remeselníkov putovali z miesta na miesto. Otec štyroch bratov kamenárov sa narodil v Banáte, kde ich dedko pomáhal stavať tunely a viadukty pre rozmáhajúcu sa železničnú dopravu. Najskôr sa usadili pri Trenčíne, kde dodnes pôsobia štyria bratranci kamenári. V roku 1935 Ján Csöglei prišiel do Bratislavy a jeho štyria synovia v "dynastii" pokračujú.

Rímsky Everest

"Taliani sú najlepší kamenári na svete. Neverili, že sa nám podarí presadiť v ich konkurencii priamo v Ríme," spomína Jozef Csöglei na úspech, ktorý pokladá za "kamenársky Everest rodiny". Už od roku 1950 sa vyvíjali snahy osadiť v najstaršom rímskom kostole, v Bazilike svätého Klementa, tumbu (stredoveký náhrobok) svätému Kon- štantínovi. Záujem prejavovali Srbi aj Bulhari, vyhrali však Slováci a tumbu z králického pieskovca podľa návrhu sochára Andreja Rudavského zhotovili aj osadili Csögleiovci. Tumba nemohla vážiť viac ako tonu, a tak v Šamoríne kameň znútra odľahčovali dovtedy, kým nedocielili potrebnú váhu. Nápis v hlaholike vygravíroval Ján Csöglei, ktorý sa tomuto umeniu venuje 45 rokov.

Aj na Slovensku sa má kamenárska dynastia čím pochváliť. "Máme za sebou práce na sedemnástich bankách, robili sme pre hotel Carlton, na novostavbe Slovenského národného divadla, pomáhame rekonštruovať dlažbu v Dóme svätého Martina. Na pešej zóne v Košiciach sme za päť mesiacov položili 32 000 m2 dlažby, museli sme stihnúť termín do maratónu," vyratúva pán Csöglei. S veľkými zákazkami však bývajú aj veľké problémy, výplata nechodí vždy načas, aj preto dnes rodina preferuje iné ako štátne zákazky. "Viem, aké to je zarobiť iba 1 150 Sk aj s prídavkami na deti. Boli časy, keď sme vo firme nemali ani na benzín," spomína Jozef Csöglei. A nehanbili sa ísť na zárobky do Rakúska, kde tamojším boháčom kameňom dláždili záhrady.

Mecenáš umenia

"Našu rodinu charakterizuje, že nepijeme alkohol," prezrádza "boss" famílie. "Nás je na svadbe veľa, veď len ja som zo siedmich detí, je to divné, že nikto z chlapov nepopíja," smeje sa. "Za socializmu kamenári verili, že kto pije, bráni sa proti silikóze. Mnohí však doplatili práve na alkohol. My sme boli a aj sme zostali raritou," tvrdí. Jeho rodina podporuje výtvarných umelcov a umenie. Sochári potrebujú podstavce na sochy. Počas desaťročí vznikli medzi Jozefom Csögleim, ktorý sa v mladosti profesionálne venoval vzpieraniu (klub Dunajplavba), a umelcami priateľské vzťahy. "Som zberateľ umenia, zameriavam sa najmä na súčasníkov," ukazuje pán Csöglei svoje sošky, výtvarné plastiky a maľby. Má ich všade. Doma už obrazy niet kam vešať, sídlo firmy a prevádzky tiež dýchajú umením. V šamorínskej dielni majú študenti a výtvarníci priestor na tvorbu zadarmo. Majú tam potrebný materiál a aj ľudskú výpomoc. Umelci neraz platia svojimi výtvormi. "Im to pomôže a ja nevnímam umenie cez peniaze, hoci viem, že som vo výhode, lebo to umelecké dielo má alebo bude mať väčšiu cenu ako hodnota nami vykonanej práce," tvrdí. Je rád, že sa so svojimi exponátmi v apríli tohto roku v Slovenskej národnej galérii zúčastnil prvej výstavy zberateľov na Slovensku. Dnes sa o ňom hovorí ako o manažérovi, ktorého rodina, zamestnanci a klienti rešpektujú. V budúcnosti možno otvorí súkromnú galériu umenia.

Napísali o nás - Život

Nové Línie

IBC - rozhovor

Domine

SME - Čuňovo

Život

EuroReport

SNN - rozhovor