Hlavná stránka      |      Fotogaléria      |      Napísali o nás      |      Kontakt

Copyright © 2017 mramor-c.sk. Všetky práva vyhradené.

MRAMOR CSÖGLEI, spol. s r. o.
Tomášikova 10
821 03 Bratislava 2

Hlavná stránka      |      Fotogaléria      |      Napísali o nás      |      Kontakt

Tel: 02/436 42 004
Fax: 02/436 42 005

IČO: 36 233 374

E-mail:
mramorc@mramor-c.sk

Firma je zapísaná v Obchodný register: MRAMOR CSÖGLEI, s.r.o.  je zapísaná v OR Okresného súdu Bratislava I v odd. Sro vo vložke číslo 30865/B

Výroba a rekonštrukcie pomníkov, dosekávanie a zlatenie písma,
dlažby, obklady, parapety, schody, pultové dosky
všetko z prírodného kameňa

Časopis Nové Línie - Zima/Jar 2001 - str. 91

Kameň v interiéri   

Kameň studený, kameň teplý, kameň drsný, kameň hladký,kameň lesklý, kameň matný. Aký vlastne kameň je a chceli by sme ho mať doma, v interieri?

Naša úvaha hneď na úvod má svoje opodstatnenie. Väčšina ľudí si pri pomyslení na kameň kladie takéto otázky. Kamerň? Bŕŕŕ, veď je to studené, to by som doma nechcel(a) mať! Alebo, žeby..., veď..., možno... Kameň môže byť predsa aj príjemný, lesklý, čistý. Tak aký vlastne je a kde všade ho môžeme použit?

Kameň vo víre času

Či chceme, alebo nie, kameň nás sprevádza celou našou históriou. Prvé ľudské obydlia na našom kontinente boli práve kamenné – jaskyne. Bol to práve kameň, ktorý poskytoval pravekému človeku všetko, čo od svojho príbytku očakával – ochranu pred vplyvmi počasia, dravej zveri a neželanými hosťami. Tento materiál bol prvý, ktorý ho obklopoval a ktorému zveroval svoje predstavy o svete, o čom svedcia dochované skalné maľby, ktoré nám dnes poskytujú neoceniteľné informácie o živote pravekého človeka.

Keď neskôr nastalo oteplenie, človek vyšiel zo svojho jaskynného príbytku a začal stavať obydlia sám. Napríklad Homo australopitekus začal stavať z kameňa jednoduché ohrady a zásteny. Využíval pritom členitosť terénu a vhodné prírodné danosti. Vhodný terén nachádzal napríklad v roklinách, údoliach a priehlbinách. Tieto prírodné útvary dotváral kameňom, vetvami, trávou a kožušinami. Takéto obydlia vykazovali aj prvé kamenné základy, ktoré sa ako stavebný princíp používajú dodnes. V následnom vývoji zaznamenávame prvé cieľavedomé použitie kameňa v interiéri, a to na príklade kamennej dlažby v skalnom masíve Abri Pataud vo francúzskej Dordogni. V dobe pred 11 000 rokmi sa začal výrazne meniť spôsob života našich predkov. Z lovca sa stal poľnohospodár, čo malo za následok zmenu spôsobu života z kočovného na usadený. Takýto človek si začal stavať pevnejšie obydlia, usadlosti, osady. V týchto domoch mal už kamenný kozub alebo ohnisko a kamennu dlážku. Vyspelé civilizácie, ako bola egyptská, rímska alebo grécka, dotiahli použitie kameňa na svoju dobu do dokonalosti. Ich staviteľské umenie obdivujeme dodnes. Kameň sa tu uplatnil na všetkých stavbách, či už boli chrámového charakteru, alebo to boli amfiteátre či dlažba ulíc v mestách alebo ciest medzi nimi.

Po prvýkrát sa tu objavuje pre rímsku ríšu typický kamenný prvok v interiéri, mozaika. Drobné kúsky kameňa rôznej farby boli poukladané vedľa seba a pri pozorovaní z odstupu niekoľkých metrov vytvárali obrazy – výjavy z mytológie. Takéto mozaiky nachádzame na stenách, strope a podlahe. Boli veľmi časté napríklad v rímskych kupeľoch a ako dekorácia často samotného bazéna sa používajú aj dnes. Súhrnne môžeme povedať, že doba od 6. do 5. storočia pred našim letopočtom priniesla takmer všetko, čo aj dnes v oblasti použitia kameňa poznáme. Rimania vytvorili obrovskú ríšu, ktorá siahala z Malej Ázie až do Španielska a zo Severnej Afriky až po Dunaj. Pre tieto oblasti to znamenalo obrovský prínos z hľadiska kultivovaného použitia kameňa, lebo všade tam, kam prišli, vytvárali si svoje prostredie, na ktoré boli zvyknutí nehľadiac na miestnu kultúru barbarských kmeňov, ktoré osídlili tieto územia. Iba na východe Rímskej ríše sa pomiešala ich kultúra s miestnou a vznikla byzantská architektúra, ktorá používala vyrazné farebné kamene a rôzne malebné väzby farebného muriva.

Ďalší rozmach použitia kameňa v architektúre nastal v Európe v období stredoveku. Kým románske obdobie v 10. až 13. storočí používalo kameň ešte veľmi tažkopádne, gotika v 13. až 16. storočí využila tento materiál dokonale a stavby z tohto obdobia sú čo do použitia kameňa vo viacerých oblastiach neprekonané dodnes. Klenutie veľkých priestorov bolo vyriešené pomocou lomeného oblúka, ktorý dáva gotickým stavbám charakter. Splnila sa tak odveká tužba ľudí po vysokých a vzdušných priestoroch. Svoj vrchol dosiahlo použitie kameňa v gotickych stavbách vo Francuzsku, kde najvýznamnejšie sú Chrám Matky Božej v Paríži, katedrála v Remeši a katedrála v Chartres.

V novoveku dochádza k jemnejšiemu narábaniu s kameňom a jeho spracovatelia sú ndividuálnejší, stávajú sa z nich známe osobnosti. Kým v stredoveku to boli "len" kamenári, často anonymní pod vedením svojho majstra, v novoveku sa stali spracovatelia kameňa umelcami a vystúpili do popredia, tak ako napríklad Brunelesci alebo Alberti. Inšpirovaní antickou architektúrou, vytvorili renesančné diela nesmiernej krásy. Nachádzajú sa najmä vo Florencii, v Taliansku, kde sídlila rodina Mediciovcov, ktorá bola štedrým sponzorom cirkvi, vtedy najväčšieho investora stavieb. Nachádzame tu napríklad dóm z roku 1420, kde bol použitý zelený a biely mramor, ale aj San Lorenzo, ktorý postavil Brunelesci pre rodinu Mediciovcov a kde taktiež nachádza široké uplatnenie taliansky mramor. Veľký rozmach zažili počas obdobia talianskej renesancie aj obytné stavby, ako napríklad vila rodiny Mediciovcov v Poggio a Calano, ktorá slúžila na prijímanie hostí z Florencie. Vyznačovala sa lodžiou v rímskom štýle, ktorá vytvárala priebežný balkón. Ďalšou významnou obytnou stavbou renesancie je palác Strozzi, jeden z najkrajších palácov vo Florencii. Pravouhlý pôdorys sa rozprestiera okolo vnútorného dvora s lodžiami. Bohato zdobené mramorové podlahy sa striedajú s kamennými sochami a keramickými artefaktmi. Kameň nachádza uplatnenie na kozuboch, fontánach a rímskych termálnych kupeľoch.

Obdobie baroka bolo ku kameňu tiež neobyčajne štedré a bol to práve tento materiál, ktorý dokázal vyjadriť ducha baroka –pohyb, zmenu. Bol to architekt Lorenzo Bernini, ktorý v 17. storočí definoval stočeny stĺp, čo sa považuje za základ baroka. Bol to práve barok ktorý sa orientoval na interiér, a sú to barokové stavby, ktoré odzrkadľujú predstavu o ideálnom človeku so striedmym zjavom a bohatým vnútrom. Barokový interiér sa popri skrutkovitých stĺpoch vyznačoval aj zámerným vytváranim svetla a tieňa, čo bolo podporované voľbou svetlých a tmavších kameňov. Sú to hlavne čierne druhy, ktoré tu nachádzame a ktoré vytvárajú jedinečnú atmosféru barokovych interiérov.

Niekoľko zásad

V súčasnosti je použitie kameňa v interiéri určené niekoľkými faktormi. Vnútorné prostredie je vo všeobecnosti menej agresívne ku kameňu ako vonkajšie, a preto tu nachádzame menej obmedzení. Uplatňujú sa tu preto vo veľkej miere brusené a leštené povrchy alebo presné a bohato tvarované prvky. Ďalej tu môzeme použiť kamene mäkké, citlivé na zmeny teploty, alebo chemicky málo odolné. Vnútorný priestor je na rozdiel od vonkajšieho presne vymedzený a má ľahko vnímateľné a presne určené rozmery. Interiér vytvára vždy podmienky na presnejšie a kritickejšie vnímanie povrchu a detailov. Naproti tomu vonkajší priestor plynulo prechádza do prírody, čo nám umožňuje určitú benevolenciu vo vnímaní presnosti detailov, a nepresnosti hodnotíme skôr ako malebnosť, a nie ako nedostatok. Existuje však niekoľko prípadov, keď je vonkajší priestor zreteľne vytvorený ako uzatvorená a jednorázovo ukončená jednotka malých rozmerov, nadobúda potom v mysle psychologického pôsobenia vlastnosti vnútorného priestoru. Stáva sa tak hlavne v uzatvorených nádvoriach a uliciach. Tento efekt môžeme ndjsť napríklad na Place Vendome v Paríži a v Ulici Uffigi vo Florencii.

S kamennými povrchmi prichádzame v interiéri často do priameho kontaktu, pohľadom aj dotykom. Moznosť dotknúť sa kameňa priamo vytvára riziko, ze ľahko rozoznáme kameň od plastovej alebo omietkovej napodobeniny, ktoré treba preto umiestniť do výšky, kde už človek nemá prístup rukou. Moznosť fyzického dotyku taktiež vylučuje drsné povrchy, ktoré nie sú prijemné na dotyk s pokožkou a odevom. Často sa takto nevhodne používa napríklad remienkový obklad zo štiepaného pieskovca. Proti použitiu drsných povrchov hovorí aj hygienické hľadisko: hrubé povrchy sa vždy ťažko čistia a udržiavajú. Preto sa niekedy natierajú lakom, ktorý uzatvorí drobne póry a nerovnosti. Táto úprava je vlastne len núdzová a môžeme ju pouziť iba tam, kde prirodzená lomová plocha má rovnaký vzhľad ako lakovaná, napríklad štiepaná zelená bridlica.

Na podlahu môžeme použiť napríklad žulu, ale aj mramor. Je ľahšie opracovateľný a jeho bohatšia farebnosť ho predurčuje na zostavovanie geometrických vzorov. Ďalším prvkom interiéru, kde nájde uplatnenie kameň, je schodisko. Je to miesto s intenzívnym zaťažením, a preto je povrch kameňa značne namáhaný. Výmena opotrebovaných stupňov je tu technicky omnoho náročnejšia ako pri podlahe. Kameň je vhodný aj ako nosná časť stupňa, len sa vždy musí použi tvrdý druh, napríklad žula. Chôdza po schodoch vyvoláva vždy nebezpečenstvo šmyku, a preto tu nie je vhodný leštený povrch. Ak sa pre taký rozhodneme, musíme použiť na schody koberec. Pre optické zvýraznenie hrán stupňov je vhodné na podstupnice použiť farebne odlišný kameň. Pri snahe o šetrenie môžeme použiť iba obklad schodov z kamenných dosiek.

Kameň doma

Mať kameň v interiéri svojho domu alebo bytu nemusí byť len výsadou niekoľkých vyvolených. Kameň môžeme použiť všade tam, kde by sme použili keramický povrch. V kúpeľni je to podlaha a steny, umývadlá a odkladacie plochy. Musíme však zvážiť voľbu povrchu podlahy, pretože vysokoleštená podlaha pôsobí určite veľmi efektne a čisto, ale iba vo vystavnej miestnosti predajcu. Doma by sa mohlo stať, že prvé sprchovanie bude vzhľadom na nebezpečenstvo šmyku aj posledné. Kameň môžeme použiť taktiež v kuchyni, kde popri podlahe, z ktorej sa potom ľahko odstraňujú nečistoty, nachádza uplatnenie ako pracovná doska kuchynskej linky. Umozňuje poloziť rozpálene hrnce priamo na jej povrch, odoláva vode a akejkoľvek potravine a prakticky nepodlieha opotrebovaniu. Na toto použitie zvolíme kameň, ktorý má minimálne póry a je vysoko leštený, čo slúži dobrej čistiteľnosti povrchu. Nevhodným kameňom do kuchyne je napríklad mramor, ktorý pre svoju pórovitosť neodoláva kyselinám a nečistotám. Použite radšej žulu.

V obývacej miestnosti môžeme použiť kameň na podlahu, prípadne na obklad stien do určitej výšky. Na podlahu potom kladieme rôzne tvarované koberce, ktoré v určitých častiach miestnosti, hlavne v pokojných zónach zmierňujú pocit chladu z kameňa. Nezastupiteľné miesto má tento materiál pri stavbe kozuba, kde využívame hlavne jeho ohňuvzdorné vlastnosti. Priečelie kozuba môžeme potom obloziť kameňom, ktorý vhodne dopĺňa zariadenie miestnosti. Pre všetky miestnosti v dome platí že kameň môžeme použiť na okenné parapety pre jeho estetické vlastnosti a dobrú udržiavateľnosť. Taktiež obklady vykurovacích telies zvyšujú kvalitu interiéru niekoľkonásobne.

Vo všeobecnosti platí že pri kameni treba uplatniť hlavne jeho prirodzenú farbu, kresbu a textúru. Ide hlavne o vzhľadovú jednotu kameňa toho istého druhu a o vylúčenie niektorých chýb materiálu a o nežiadúuce pôsobenie niektorých štruktúr kresby. Tieto štruktúry môžu na malých plochách spôsobiť optické deformácie, ktoré na plastických a priestorových prvkoch skresľujú predstavu o tvare prvku. Použitie kameňa s výraznou kresbou treba zvážiť najmä na pilieroch, kde v duchu vnímania tektoniky vzbudzuje pochybnosti o ich zvislosti a únosnosti. Aj pri ortogonálnom usporiadaní je podstatný rozdiel medzi pôsobením vodorovných pruhov, ktoré naznačujú vrstvenie hmoty, a pruhov zvislých, ktoré vyjadrujú vertikálu, ktorá je štíhla a stabilná.

Predpokladáme, že sme našimi úvahami o kameni v interiéri vzbudili váš záujem o tuto oblasť, a dúfame, že kameň nájde uplatnenie vo vašich domovoch. Zdôrazňujeme však, že ide o náročnú oblasť zariaďovania interiérov, a preto odporúčame konzultáciu s architektom a kamenárskym majstrom.Ing. arch. Eva Putrová, PhD.

Mgr. arch. Andrej Režucha

Napísali o nás - Nové Línie -  Zima/Jar 2001

Nové Línie

IBC - rozhovor

Domine

SME - Čuňovo

Život

EuroReport

SNN - rozhovor

Leto 1999

Leto 2000

Jeseň 2000

Zima/Jar 2001