Hlavná stránka      |      Fotogaléria      |      Napísali o nás      |      Kontakt

Copyright © 2017 mramor-c.sk. Všetky práva vyhradené.

MRAMOR CSÖGLEI, spol. s r. o.
Tomášikova 10
821 03 Bratislava 2

Hlavná stránka      |      Fotogaléria      |      Napísali o nás      |      Kontakt

Tel: 02/436 42 004
Fax: 02/436 42 005

IČO: 36 233 374

E-mail:
mramorc@mramor-c.sk

Firma je zapísaná v Obchodný register: MRAMOR CSÖGLEI, s.r.o.  je zapísaná v OR Okresného súdu Bratislava I v odd. Sro vo vložke číslo 30865/B

Výroba a rekonštrukcie pomníkov, dosekávanie a zlatenie písma,
dlažby, obklady, parapety, schody, pultové dosky
všetko z prírodného kameňa

Časopis Nové Línie - Jeseň 2000 - str. 81

Kameň a jeho využitie v exteriéri  

Prírodný kameň je materiál, ktorý ľudia využívajú od najstarších čias. Najprv to boli kamenné nástroje, neskôr sa kameň začal používať ako stavebný materiál. Dejiny architektúry sú vlastne dejinami spôsobu používania a opracovávania kameňa. Zachované stavby sú dokladom trvanlivosti prírodného kameňa, jeho tvarovateľnosti, ako aj remeselnej zručnosti dávnych kamenárov a stavebníkov.

Vďaka trvanlivosti kameňa môžeme aj dnes obdivovať monumentálne kultové objekty v Stonehenge v Anglicku, pyramídy v Egypte, staroveké chrámy a paláce v Grécku a v Ríme. Čím väčšie bloky kameňa boli použité na stavbu, tým bola stavba významnejšia. Gréci a Rimania opracovávali kameň železnými nástrojmi. Jednotlivé bloky spájali na rybinový spoj, na čap a dlab alebo kovovými skobami a príchytkami. Používali kamenné obklady z kvádrov a z dosiek, stavali cesty dláždené kameňom a vo svojich príbytkoch steny a podlahy pokrývali kamennou mozaikou.

Stredovek nám zanechal najmä kamenné stavby hradov, mostov a katedrál. Gotická katedrála je vrcholným dielom kamennej architektúry vôbec a dokladom, ako je možné v plnom rozsahu využiť všetky vlastnosti kameňa. V novoveku sa kameň už nepoužíval v takom rozsahu ako v stredoveku. Z obdobia renesancie sú známe kamenné priečelia budov, zdobené bosážou a rustikou. Príkladom sú renesančné paláce vo Florencii, na ktorých hrubá bosáž dodáva budovám dojem vznešenosti a nedostupnosti. Neskôr sa na fasády viac používala omietka a kameň sa využíval len na architektonické články (rímsy, hlavice stĺpov), ale najmä ako konštrukčný stavebný materiál do základov, do zmiešaného muriva a na náročné inžinierske stavby. V interiéri budov zostal nenahraditeľným materiálom na dlažby, ako leštený kameň na obklady stien reprezentačných priestorov.

V 19. storočí sa kameň využíval na architektonické stvárnenie len spoločensky významných budov a najmä na stavbu mostov. S nástupom nových konštrukčných a obkladových materiálov (vystužený betón, oceľ, plastické látky) v 20. storočí bol kameň postupne vytlačený zo svojej pozície, pretože nemohol konkurovať svojou cenou lacnejším materiálom.

V súčasnosti je zreteľná snaha opäť využiť tento klasický materiál. Tradičná kamenná stavba evokuje v človeku výraz sily a mohutnosti, vyplývajúci z veľkosti a z hrubšieho opracovania použitých kamenných blokov.

V súčasnosti kameň však už nie je výrazom konštrukčnej pevnosti stavby, ako to bolo v minulosti. Dnes sú to iné materiály, najmä oceľ a betón. Nové výrobné možnosti, ako aj kombinácia rôznych materiálov umožňujú jeho netradičné použitie najmä vo forme rôznych tenkostenných obkladov. Kamenný obklad zostáva stále najkvalitnejšou povrchovou úpravou a vyjadruje určitú dôležitosť a dôstojnosť objektu.

Použitie prírodného kameňa v exteriéri môže byť veľmi rozmanité. Pre dotvorenie vonkajších priestorov budov, námestí, parkov aj záhrad sa využívajú predovšetkým jeho estetické vlastnosti, t. j. farba, štruktúra a textúra a pri solitérnych skupinách aj tvar. Najrozšírenejšie je použitie kameňa na spevnenie povrchov v podobe rôznych dlažieb, na prekonávanie rôznych výškových rozdielov v podobe schodísk a stupňov, na architektonické dotvorenie vonkajšieho vzhľadu budov a múrov v podobe obkladových prvkov. Veľmi zaujímavé je využitie kameňa ako skulpturálneho doplnku v podobe kamenných partií záhradných priestorov, suchých záhrad, ako aj solitérov, ktoré tak obdivujeme v záhradách a parkoch v zahraničí. Jednotlivé balvany akoby náhodne umiestnené na trávnatých plochách sú obľúbeným doplnkom najmä fínskych obytných komplexov.

Najväčším inšpiračným zdrojom sú však čínske a japonské záhrady, v ktorých jednotlivé kamene zohrávajú významnú symbolickú úlohu. V našich záhradách sa kameň najčastejšie používa na budovanie oporných aj suchých múrikov a skaliek. Nemôžeme obísť ani ďalšie prvky, ktoré dotvárajú atmosféru záhrady, ako sú kamenné lavičky, vtáčie napájadlá a rôzne sochárske doplnky.

Výrazové vlastnosti kameňa

V prírode sa nachádza veľa druhov kameňa, ktoré poskytujú širokú škálu výrazových prostriedkov. Skoro na každého človeka nezávisle od veku pôsobí kameň silne emotívne štruktúrou povrchu, sfarbením, kresbou a tvarom. K emotívnej sile výrazu kamenného povrchu prispieva aj tušenie dávnych súvislostí a zemských pochodov, počas ktorých tieto útvary postupne vznikali. Vo vzhľade kameňa sa tak odrážajú podmienky a priebeh vzniku hornín, preto pri použití vhodného druhu kameňa je potrebné uvedomiť si aj tieto súvislosti.

Podľa pôvodu sa horniny triedia na vyvreté - eruptívne, usadené - sedimentárne a premenené - metamorfované. Vyvreté horniny vznikli tuhnutím magmy, a to buď pod povrchom - hlbinné a podpovrchové, alebo na povrchu - výlevné. Hlbinné a podpovrchové vznikali pri pomalom tuhnutí magmy za pôsobenia tlaku, preto majú štruktúru rovnomerne zrnitú. Výlevné horniny vznikli rýchlym tuhnutím magmy bez pôsobenia vnútorného tlaku a z taveniny mohli voľne unikať plyny, preto majú pórovitú štruktúru.

Vyvreté horniny tvoria dve základné skupiny, ktoré sa odlišujú obsahom kremeňa - granity a syenitové horniny. Príkladom hlbinných granitov sú žuly, diority, granodiority. Sú tvrdé, trvanlivé, leštiteľné a používajú sa na obklady, dlažby, ako lomový kameň aj na výrobu drveného kameniva. Prevažuje farba sivá, svetlosivá s rôznymi odtieňmi do modra, ružova, žlta a červena. U nás sú žuly veľmi rozšírené a najviac používané horniny. Príkladom výlevných hornín tejto skupiny sú ryolity, dacity a kremenné porfýry. Zloženie majú ako žuly, ale odlišujú sa pórovitou štruktúrou, textúrou aj farbou. U nás sa ťažia ryolity v okolí Žiaru nad Hronom. Používajú sa na hrubú kamenársku výrobu a ako lomový kameň. Farba je sivoružová až červená. Syenitové horniny majú nízky obsah svetlého kremeňa, preto sú charakteristické tmavosivou až čiernou farbou.

Často majú odtiene do zelena alebo do červena. Príkladom hlbinných hornín tejto skupiny je syenit, diorit, gabro a porfýr. Sú trvanlivé, používajú sa na hrubú aj ušľachtilú kamenársku výrobu... K výlevným horninám skupiny syenitov patrí napríklad trachyt, andezit a čadič. Na Slovensku je hojne rozšírený andezit. V ložiskách pri Prešove prevažuje tmavosivý, pri Krupine červenohnedý, na strednom Slovensku sivý a so zeleným odtieňom. Pre svoju tvrdosť a matný lesk sa andezit používa na hrubú kamenársku prácu, ako lomový a dlažobný kameň, aj na výrobu drveného kameniva. Čadič sa pre svoje vlastnosti, t. j. tvrdosť a obťažnú opracovateľnosť, na kamenárske spracovanie používa len v obmedzenej miere. Z taveného čadiča sa vyrába dlažba.

Sedimentárne horniny vznikli rozrušením vyvretých hornín, transportom uvoľnených častíc a ich sedimentáciou. Typickým znakom týchto hornín je vrstevnatosť. Podľa plôch vrstevnatosti dochádza k ich rozpojiteľnosti. Odlišujú sa štruktúrou, ktorú tvoria rôzne veľké častice spojené tmelom. K sedimentárnym horninám patria napríklad pieskovce, opuky, vápenec, travertíny atď. Pieskovce majú rôznu zrnitosť od jemnozrnných až po hrubozrnné, aj rôznu farebnosť. Môžu byť sivobéžové, žlté, okrové, hnedé až hnedočervené. Pevnosť pieskovcov, opracovateľnosť a odolnosť voči klimatickým vplyvom ovplyvňuje veľkosť zŕn, akosť zŕn aj tmelu. Najtvrdšie sú pieskovce s kremičitým tmelom. Používajú sa v menšej miere ako obkladový a dlažobný kameň. Sú dobre opracovateľné, neleštia sa, lebo by sa tmel alebo zrná mohli vylúpiť. Nevýhodou väčšiny pieskovcov je ich nasiakavosť.

Vápence vznikli usadením v moriach a sú prevažne organického pôvodu. Bez prímesí majú bielu farbu. Prímesami získavajú rôzne odtiene. Môžu byť sivé, červené, hnedé, ružové. Napríklad v okolí Rožňavy sa nachádzajú hnedočervené vápence so žilkovaním. Sú ľahko opracovateľné, leštiteľné, dobre odolávajú klimatickým vplyvom. Používajú sa najmä na ušľachtilú kamenársku výrobu. Dolomitické vápence sa využívajú najmä na stavebnú výrobu, t. j. na výrobu cementu, vápna a drveného kameniva. V kamenárstve sa leštené vápence často označujú ako mramory. Vápence sa u nás vyskytujú veľmi často. Väčšina sa však nachádza v chránených krajinných oblastiach.

Travertíny sú vápence s pórovitou štruktúrou. Ich vznik je spojený s minerálnymi prameňmi. Farba môže byť sivožltá, okrová, žltohnedá. Sú dobre opracovateľné, ale na vzduchu vyblednú. Sú vhodné do múrov, ale len tam, kde nehrozí znečistenie. V póroch sa dlho udržuje voda, ktorá môže povrch rozrušiť. Využívajú sa na výrobu dlažobných kociek a obkladových dosiek. Ako solitérne kamene môžu vytvárať zaujímavé až skulpturálne tvary.

Vyskytujú sa len v malých lokalitách. Najznámejší je spišský travertín z Dreveníka, Sivej Brady a Gánoviec. Lom vo Vyšných Ružbachoch sa využíva na sochársku tvorbu.

Metamorfované horniny vznikli z vyvretých a usadených hornín pôsobením tlaku a teplôt. Napríklad z vyvretých hornín vznikli ortoruly, granulity atď., zo sedimentárnych hornín fylity, pararuly atď. Praktický význam majú najmä fylitické bridlice. Sú vrstevnaté a takmer dokonale štiepateľné podľa rovných plôch. Vyskytujú sa vo farbe svetlosivej, tmavosivej, zelenej a čiernej. Používajú sa na obklady a v minulosti poslúžili aj na strešnú krytinu.

Povrch kamenných blokov získaných z lomov sa vhodným spôsobom upravuje. Kamene nájdené v prírode sú bez úprav väčšinou nepoužiteľné ani na malé stavby v záhrade, ako sú napríklad oporné múriky alebo schody. Na základe skúseností získaných pri opracovávaní kameňa sa vytvorila dosť jasná predstava o úpravách rôznych kamenných povrchov. Druhy povrchových úprav sú síce stanovené normou, ale ich použitie sa riadi predovšetkým citom pre materiál.

Úprava povrchu kameňa a jeho tvarovanie sú do značnej miery závislé od jeho štruktúry. Nie každý kameň sa dá napríklad leštiť. Tvrdé kamene, zložené z približne rovnorodých častíc, ako sú žuly, syenity, porfýry, tvrdé vápence atď. možno brúsiť aj leštiť. Kamene zložené z rôznorodých častíc, napríklad pieskovec, opuky, ryolity atď. sa nedajú leštiť. Pri hrubozrnných kameňoch je vypracovanie hladkých plôch priamo závislé od veľkosti zŕn a akosti tmelu. Nerovnosti povrchu a stopy po nástrojoch sú vítané najmä pri použití kameňa v exteriéri. Hrubo upravený povrch je zámerne tvarovaný nerovnosťami, t. j. rôznym brázdením, ryhovaním, rezaním a pod., čím sa na povrchu vytvára zámerná hra svetla a tieňa a kameň nadobúda živý výraz. Na hladkých povrchoch sa výrazne uplatňuje farba a kresba, na hrubých povrchoch je farba do určitej miery potlačená a hlavným nositeľom výrazu je jeho tvarovanie.

Voľba druhu kameňa, veľkosť jednotlivých kusov, ako aj spôsob ich opracovania vyplývajú z celkového kompozičného zámeru architektúry a dotváraného prostredia. Pre umiestnenie v exteriéri treba vziať do úvahy ďalšie vlastnosti, ako je odolnosť voči klimatickým vplyvom, predovšetkým mrazuvzdornosť, odolnosť voči niektorým chemickým vplyvom, ako sú priemyselné exhaláty a výfukové plyny, a odolnosť voči mechanickému poškodeniu.

Ing. arch. Eva Putrová, PhD.

Napísali o nás - Nové Línie -  Jeseň 2000

Nové Línie

IBC - rozhovor

Domine

SME - Čuňovo

Život

EuroReport

SNN - rozhovor

Leto 1999

Leto 2000

Jeseň 2000

Zima/Jar 2001