Hlavná stránka      |      Fotogaléria      |      Napísali o nás      |      Kontakt

Copyright © 2017 mramor-c.sk. Všetky práva vyhradené.

MRAMOR CSÖGLEI, spol. s r. o.
Tomášikova 10
821 03 Bratislava 2

Hlavná stránka      |      Fotogaléria      |      Napísali o nás      |      Kontakt

Tel: 02/436 42 004
Fax: 02/436 42 005

IČO: 36 233 374

E-mail:
mramorc@mramor-c.sk

Firma je zapísaná v Obchodný register: MRAMOR CSÖGLEI, s.r.o.  je zapísaná v OR Okresného súdu Bratislava I v odd. Sro vo vložke číslo 30865/B

Výroba a rekonštrukcie pomníkov, dosekávanie a zlatenie písma,
dlažby, obklady, parapety, schody, pultové dosky
všetko z prírodného kameňa

Časopis Nové Línie - Leto 1999 - str. 48

Krása slovenských ľudových náhrobníkov

Téma umierania, smrti, cintorínov sa dotýka rovnako každého z nás, písal som v závere svojej úvahy Cintorín - záhrada ticha a pokoja publikovanej v jarnom čísle Nových línií. Možno sa to niekomu zdalo paradoxné, nenáležité písať o týchto veciach na jar, keď príroda rozkvitá a svojou autentickou krásou hovorí človeku o živote, o jeho nepoddajnosti a sile. Smrť je však prirodzenou súčasťou života.

"Písať o drevených náhrobných krížoch znamená dotknúť sa ľudovej tvorby, v ktorej dominuje ľudský cit, úprimnosť i umelecká hodnota vytesaná do príťažlivej jednoduchosti, ktorej nemožno uprieť monumentálne vlastnosti. V týchto majestátoch slovenských cintorínov sa skrýva vzťah ku krajine, k človeku, ale i materiálu, ktorý je to doma. Je to človečenský dar svojmu blízkemu. Tvorbu náhrobníkov nemožno vyňať z kontextu tvorby našej ľudovej architektúry." (prof. Dušan Kuzma)

Na Slovensku sú veľmi známe detvianske drevené náhrobné kríže, monumentálne výškou (až dva a pol metra) i tvarom. Ozdobu, ornamentálnu dekoratívnosť poznačil barok i neskorobarokový klasicizmus. Ľudový umelec si tvorivo prisvojil inú kultúru a vo výraze si ju prispôsoboval. Drevené kríže z oblasti Detvy sú v rade ľudových umeleckých výtvorov. Píšťalky, fujary, hračky, valašky, praslice, brány - všetko charakterizuje podobná ozdobnosť. Najprirodzenejším tvorivým prejavom je plochá rezba. Obyčajne príbuzný nežne vyrezával ornamenty a symboly do dreva, s ktorým žil od mala, ktoré mal jednoducho rád. Keď sa pretrhol posledný letokruh blízkeho človeka, živý zveroval živému drevu živé posolstvo o mŕtvom. Dekoratívne a symbolické motívy prikrášlil farbou. Obyčajne žltou, ale i červenou, modrou, zelenou. Kríže charakterizuje drevená strieška v podobe trojuholníka, neskôr plechová, poloblúková.

Známe sú aj ľudové náhrobné dosky z oblasti Novohradu. Ľudový tvorca - a nebol to vždy stolár - ostrím noža či dláta citovo dekoruje drevo. Realistické, geometrické motívy ukončuje oblúk alebo hlavice v podobe kvetu - tulipánu alebo ľalie. Ľudová filozofia sa snúbi s prírodnou skutočnosťou.

Najstaršie náhrobníky nemajú písomné znaky. Slovo prišlo neskôr. Popri náhrobných doskách treba spomenúť aj drevené stĺpy (rovnako na juhovýchodnom Slovensku). Jednoducho, hrubo opracované, svojou živelnosťou, bezprostrednosťou, obdivuhodnou improvizáciou a náhodnosťou pôsobia sugestívne. Akoby ich tvorca vyvolal priamo zo zeme, akoby pre ne ani nehľadal výraz. (prof. Dušan Kuzma má pre ne názov "slovenské totemy".) Výtvarne odrážajú tvárnosť zeme, variabilnosť života, jeho spätosť s prírodou.

Drevené skulptúry časom ustúpili kamenným pomníkom. Kamenná doska - najčastejší náhrobný kameň v Novohrade - vystupuje v rozličných tvaroch a proporciách. Najstaršie majú tvar nízkeho poloblúka. Nekonečnosť, či neukončenosť života i žiaľu? Kamenná doska pod kopulou neba vrastá do zeme a trvá! Na človeku, ktorému chráni večný sen, i na svojom majstrovi.

Kameň. "Žiaľnik?" Pevná, zdanlivo neprístupná hmota vyjadruje najvnútornejší, ľudský cit. Tvrdý kameň hovorí o zraniteľnosti. Trvácne píše báseň o pominuteľnom.

Ľudový sochár - kamenár citlivo pristupoval k materiálu. Poznal jeho možnosti; neznásilňoval ho. Kameňu nechával vlastnú štruktúru. Žil s ním v súlade, tak ako s prírodou vôbec. Jednoduchosť formy nie je len výrazom prispôsobenia sa materiálu, no je vyjadrením prirodzeného chápania života a smrti, zvýraznením ich duchovného rozmeru.

Človek dôveroval a veril kamenným tabuliam už od Mojžiša, keď mu z vrchu Sinaj doniesol na nich Božie prikázania, ktoré sa mu stali zákonmi. Monumentálnosť smrti akoby ovanula dychom ľudového tvorcu, ktorý ponúka ploche kameňa svoju predstavivosť a výtvarné cítenie. Charakterizuje ho štylizácia tvaru, znakovosť, umelecká mnohotvárnosť. Pôvodnosť metafory by závidela aj báseň. Kamenná tabuľa na hrobe je vlastne sama báseň. Báseň o živote a smrti.

Dá sa vlastne hovoriť o ľudovej náhrobníkovej poézii ako o jedinečnom žánri. "Tu spočíva kvet, čo zanechal svet..." Pieskovcové a vápencové skulptúry ľudových kamenárov sú tam, kde štedrá príroda ponúka poddajný materiál. Zaujímavý výtvarný prejav a výrazové prostriedky nachádzame na židovských kamenných tabuliach. Tvarovo sú si veľmi podobné. Upúta na nich písmo a používané symboly.

V oblasti Trnavy sa tvar podkovy, dosky a srdca stal základným východiskom pre kamenné ľudové náhrobníky. Srdce ako znak puta medzi živými a zomrelými, ako symbol lásky. Srdce alebo doska sú ukončené krížom s reliéfnym korpusom či pietou. Monolitné kamenné náhrobníky nájdeme aj na Orave a na Záhorí, ich najväčšia koncentrácia je však v okolí Trnavy.

Ľudový umelec nemal vzťah iba k drevu a ku kameňu, no aj k železu. Zručnosť kováčskych majstrov sa uplatnila aj pri vytváraní ľudových náhrobníkov. Železo v ohni. Rozžeravené, očistené, premenené, s nádychom do lilava, akoby prechádzalo k novej podstate... No kovadline sa odovzdane poddáva kováčovmu kladivu, vyťahuje sa, mení tvar. Prijme podobu zdobeného kríža. Možno by takýchto výrobkov miestnych kováčov bolo na Slovensku viac, keby neboli bývali vojny. Hroby rýchlo pribúdali, vzrastala výroba odliatkov liatinových krížov. Hodnota života však zostávala rovnaká.

Cintoríny. Sú pre človeka. Nevstúpi do nich nikto iný. Sú, trvajú a odchádzajú. Ako človek. Časom niet nikoho, kto by si pamätal, koho kedysi privinuli dávne hroby. Hroby sa prepadnú, splynú so zemou. Do náhrobníkov sa opiera vietor a bičuje ich dážď. A obmýva ich clivú, smutnú krásu...

Tento letmý pohľad na slovenské ľudové náhrobníky, ktoré sú umeleckým prejavom a výrazom slovenského človeka, chce upozorniť na aktuálnosť problematiky, keď sa nám dnes cintoríny uniformujú a strácajú na kráse. Ako vidno, človek myslel na krásu aj v súvislosti so smrťou. Veď aj smrť je život. A mysliac na krásu, myslel vlastne na Boha.

Michal Chuda

Napísali o nás - Nové Línie -  Leto 1999

Nové Línie

IBC - rozhovor

Domine

SME - Čuňovo

Život

EuroReport

SNN - rozhovor

Leto 1999

Leto 2000

Jeseň 2000

Zima/Jar 2001